Slovenské zdravotníctvo. Bojové podmienky alebo

Stalo sa vám niekedy, že ste šli so svojim zdravotným problémom k lekárovi a ten vás, povedzme, vysmial? Áno, v konečnom dôsledku ho možno zaťažujú ,,bežné problémy“, ale tieto naoko bežné veci dnes často signalizujú nebezpečné choroby. Žiaľ, žijeme v dobe, keď sme vystavovaní neustálym toxickým látkam vo vzduchu, keď naše oči nasávajú žiarenie z elektrotechnických vymožeností, keď naše nohy spohodlneli a odviezli sa 500 metrov autom, alebo keď na večeru bez hanby zjeme mastný burger z fastfoodu. Všetky tieto faktory vplývajú na naše zdravie, s ktorým si čoraz častejšie slovenskí lekári nevedia poradiť.

Skúseností zo slovenského zdravotníctva mám, nanešťastie, dostatok. Povedala by som až, že neviem, ktorou začať. Môj brat, kamarát alebo priateľ? Všetky sa ma totiž bezprostredne týkali, pretože som v daných chvíľach bola s nimi. Asi to zhrniem všetko dokopy, nech máme z každého rožku trošku. To, že môj kamarát mal mať operáciu ľavého kolena a z narkózy sa zobudil s rozrezanou pravou nohou, predsa len dobre dopadlo. Veď čo na tom, že lekári si na operačnej sále pomýlili strany až potom, čo mu otvorili zdravé koleno? Vedeli si to uňho slušne vyžehliť, hromadne mu túto chybu vyplatili, len aby neskončili na súde. Lekári sú síce tiež len ľudia, ale podľa môjho názoru nepracujú s plastovými súčiastkami, ktoré môžu po ich zlomení bez problémov vymeniť a opäť budú ako nové. Takéto omyly sa predsa nemôžu stať, pracujú predsa s ľudským organizmom!

A tu sa dostávam k našej rodinnej skúsenosti. Môj mladší brat mal pred pár rokmi nepríjemné bolesti brucha, ktoré rodičov už po dvoch dňoch donútili zájsť k obvodnej lekárke. Tá si ho v rýchlosti popozerá, pretože o chvíľu jej končí smena a ona sa ponáhľa na nákup. Veď stačilo, keby prišli zajtra. Ale asi nestačilo, pretože správny rodič radšej čakať nebude. Po zdravotnej kontrole lekárka skonštatovala, že to ASI prejde. Po ďalších neprestávajúcich dňoch bolesti ju brat navštívil znova. Vtedy lekárka bez ďalšieho odborného vyšetrenia usúdila, že ide o črevnú virózu a predpísala mu nové lieky. Na piaty deň začal brat krívať, pretože pociťoval bolesti v pravom boku. V ten deň večer šla s ním mamka na pohotovosť, kde zistili, že má niekoľko dní prasknuté slepé črevo, čo spôsobilo v tele silný zápal a operácia je nevyhnutným riešením. Vtedy nám lekár povedal, že sme prišli v najlepšom najhoršom…. Našťastie po niekoľkých týždňoch v nemocnici sa brat z toho dostal a všetko je v poriadku, no ja si dávam otázku: ,,Ako mohla nediagnostikovať slepé črevo?“ Nie som síce odborník, ale bez slepého čreva funguje asi každý dvadsiaty človek, takže asi nie je až také ťažké zistiť tento diagnostický záver.

Fajn, no tak sa stalo. Lekári to predsa na Slovensku nemajú ľahké, sestričky sú pred voľbami nespokojné so svojim platom, lekárom zas nevyhovuje vybavenie priestorov a zariadení. Ja si myslím, že medzi tými všetkými skutočnosťami sa dá nájsť kompromis, a ak aj nie, nemyslím si, že by mali ľudí riešiť ,,neschopnosťou“, podceňovaním alebo zanedbaním. Stále pracujú so zdravím človeka, nikto ich toto robiť nenútil, a ak sú predsa len odborníkmi a záleží im na svojich pacientoch, musia sa preniesť cez akékoľvek bojové podmienky. Ale poďme k prípadu č. 3, ktorý nazývam vrcholom neschopnosti. Predstavte si, že v popradskej nemocnici ste objednaní mesiac na CT vyšetrenie, ktoré ukáže, či ste prekonali vážnu chorobu. V podstate môže byť výsledok tohto vyšetrenia vašim osobným spasením, no vy tam pekne ráno prídete a na recepcii vám oznámia, že ste prišli zbytočne, pretože v Poprade toto zariadenie už 3 týždne nefunguje??! Áno, počujete dobre, im CT nefunguje 3 týždne a oni vám to oznámia ako keby na to prišli v ten deň. A čo teraz? Musíte si predsa zavolať do danej ambulancie, aby Vás lekárka objednala na súrne CT vyšetrenie do mesta Hágy alebo Kežmarok, ktoré sú od Popradu najbližším možným riešením. Samozrejme, že je piatok a Vaša ošetrujúca lekárka už poobede pracovať nebude, takže musíte čakať až do pondelka, aby ste jej oznámili vec, o ktorej musela spomínané 3 týždne vedieť aj ona…

A čo to všetko znamená? Kam to vlastne spejeme? To sme na tom vážne až tak zle? Čo počujem od známych, v neďalekom Rakúsku, Česku i Nemecku by sa také niečo nikdy nestalo, všade inde je predsa zdravotníctvo na tom lepšie ako u nás. Plánuje s tým niekto niečo vôbec spraviť? Neviem síce, kto by s tým mal vlastne začať, ale stále čakám na zázrak, ktorý napraví najdôležitejšie odvetvie na svete – ZDRAVOTNÍCTVO! Slovenský systém by sa mal v tomto radikálne zmeniť, nesmú sa v ňom stávať takéto vážne chyby. Veď nejde o pokazený televízor, nabúrané auto alebo nefunkčnú žehličku, ide predsa o naše zdravie, budúcnosť a životy!